Požičiavanie alebo zakázané ovocie

Ako je možné, že ma nechá čítať si, keď sa hrá pred spaním v posteli? Toto je otázka zo včera.

Čítačka ju neláka. Od malička jej totiž požičiavam všetky svoje veci. Kľúče, peňaženku, doklady, mobil aj čítačku. Na počítači má dokonca vytvorený vlastný user účet. Dôvod je jednoduchý, raz nám rozhasila všetky nastavenia a niektoré sme nevedeli dať pôvodného stavu. U seba má na pozadí disney postavičky. Medzi hračkami má aj svoju klávesnicu a myšku.

Ale aby som to uviedla na pravú mieru, nie sme žiadni elektronickí úchyláci, len sa tomu v bežnom živote nedá vyhnúť. Mobil držím cez deň v ruke minimálne a pri počítači sedím len pár minút ráno, keď púšťam hudbu. Televízia u nás nebeží vôbec, žiadnu totiž nemáme. Napriek tomu sa občas stane, že sa vypýta na kolená a chce búšiť do klávesnice, alebo si chce obzrieť mobil, keď odpisujem na sms. Najčastejšie u mňa vidí čítačku. Vždy, keď si ju chce vziať do rúk, dám jej ju. Nerobím drahoty, pretože stará pravda "zakázané ovocie najlepšie chutí" platí. A ja nerobím z vecí zakázané ovocie. Frekvencia požiadaviek na daný predmet sa postupne znižuje, rovnako ako dĺžka obzerania a skúmania. Mobil aj čítačka ju ešte občas zaujmú, ale potom si spomenie, že to už pozná. 

A preto si napríklad teraz môžem na posteli pokojne čítať. Nebojím sa, že niečo pokazí a doteraz ani nepokazila.Väčšinou sa všetko deje v mojej prítomnosti. Nepoužívam vetu, nemusíš mať všetko, ale zvyknúť si na to aj tak musí. Napríklad, ak ju zaujmú cudzie mobily, nechám vždy na majiteľov, či jej ho požičajú. 

Tiež si tak nejak myslím, že keď jej ja požičiam všetko, čo chce, bude neskôr požičiavať aj ona svoje veci. Či už mne alebo iným deťom. Že jej to bude prirodzené. Či to tak bude, na to si budem musieť ešte počkať. Možno fáza, že všetko je MOJE je vývojová a nutná. Neviem. Máte s tým niekto už skúsenosť?

P. S. Chcela som uverejniť fotku, kde drží čítačku alebo mobil, ale žiadnu som nenašla. Keď som ju chcela odfotiť teraz, nejavila o predmety žiadny záujem :)