Chcem jej ísť príkladom v tom, aby sa v budúcnosti venovala sebe, svojim koníčkom, svojmu rozvoju. Chcem, aby si vážila samú seba. A to by nešlo, ak by som to ja nerobila, ak by som sa pre ňu obetovala ako matka. Nie som ten typ, išla by som teda proti sebe. Keby som jej dala všetok svoj čas, smerovala k nej všetky svoje myšlienky, robila by neskôr to isté, obetovala by sa pre druhých. Alebo naopak, cítila by k tomu odpor a nevážila by si ani mňa. Toto, ako cestu pre nás nevidím.
Takže k tomu môjmu comebacku. Na začiatok, keď sa už vedela sama poriadne najesť, sme si dohodli moje voľné sobotné doobedia. Znamená to, že približne na tri hodiny odchádzam z domu. Oliviu počas dňa na svoj odchod pripravujem, pár krát jej zopakujem, kde dnes pôjdem, s kým tam budem a čo tam budem robiť. Poviem jej s kým bude ona. Neviem, či to pomáha, ale zatiaľ bolo vždy všetko ok.
Ja idem na masáž, s kamarátkou na "kávičku", začala som znovu behať, cvičiť jógu, alebo sa idem len tak prejsť do lesa, či si niekde čítať knihu. Aj keby som nemala žiadny program, z domu odchádzam.
A to nehovorím o tom, ako tento čas prospieva vzťahu otec-dieťa. Nikto ich nekontroluje, blbnú a fungujú si po svojom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára