Celé to začalo tak, že som si, inšpirovaná knihou Stvorení pre beh, kúpila pred rokmi barefoot tenisky a objavila tak nový rozmer behania. Okrem toho, že mi zmizli problémy s kolenami, behanie bolo zrazu radosť. Behám s ľahkosťou a v pohode vydržím oveľa dlhšie. Preto som bola rozhodnutá aj Olivii kúpiť barefoot topánočky. Príde mi logické, simulovať nohe také podmienky, akoby chodila naboso. Žiadne tvrdé podrážky, žiadna podpora klenby, maximálny priestor na prsty, podrážka päty v jednej rovine s prednou časťou chodidla.
Keďže nepoznám žiadne kamenné obchody, kde by sa takéto topánky dali kúpiť, odmerala som Olivii nohu a objednala cez internet. Výber je celkom slušný, len tie veľkosti... Prvýkrát boli veľké a druhýkrát zas malé, oboje som vrátila. Čas ma tlačil, počasie už bolo o ničom a ona stále nemala topánky. Nakoniec som si povedala, že to už nechám tak a kúpime v Londýne.
V predajni Clarks zmerali Olivii nohu a ja som zistila, kde bol náš problém. Neprekvapilo ma, že som jej nohu nepresne odmerala, ale to číslo. Deti bežne začínajú s číslom 20. Ja som nevedela zohnať 19ku a zistili sme, že slečna má číslo 18. Zamestnanec, ktorý nás obsluhoval, nám poradil aj typ topánok pre začínajúcich chodcov. Zo svojho poradcu Olivia nevedela po celý čas spustiť oči. (mladý sympatický chalan asi arabského pôvodu). Topánky si rovno na nohách nechala a z predajne odkráčala ako pávica.
A prečo neviem, či barefoot? Clarks na svojich stránkach píše, že sa špecializujú na barefootové prvé topánky. Ale keďže som už barefootové topánky v ruke držala, nepríde mi to tak. Sú ťažšie a podrážka je tvrdšia. Viem, že je veľký rozdiel medzi minimalistickou a barefootovou obuvou a že bežne sa tieto pojmy zamieňajú, takže možno tu dochádza k omylu. Ale úprimne? Je mi to jedno. Vyzerajú pohodlne, Olivia v nich rada chodí a ja som šťastná, že beháme po vonku. Ďalšie už budú jasná barefootovina!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára