Vedela som, že problém je vo mne, v mojom nastavení, ale v danom momente sa mi s tým nechcelo nič robiť. Dokonca nechýbalo veľa, aby som sa nezačala ľutovať. Olivia začala byť nervózna, stále na mne visela a ako na just sa nechcela sama hrať. Len začala odrážať moju náladu. Napriek tomu, že som sa snažila nedávať to najavo, bolo to priam hmatateľné, nedalo sa to necítiť. Ja som bola dôvod, prečo sa tak správala, a preto som sa na ňu, ani nikoho iného nemohla hnevať.
Po telefonáte s kamarátkou, keď sme sa vzájomne posťažovali, som sa rozhodla, že to zmením. Že to trápenie ukončím. Že nebudem závislá od počasia ani od okolia. Zozbierala som posledné zvyšky vôle a položila si otázku, čo by mi v danej chvíli najviac pomohlo. Prišla odpoveď "byť sama". Priznávam, že som zanedbala sobotu, nevybrala som si svoje tradičné voľno a preto aj ten môj osobný úpadok. Dohodla som sa teda s mužom, že po jeho príchode z práce, na hodinku vypadnem.
A odišla som sa prejsť do tmy, ticha, zimy a sychrava. Boli sme spolu len ja a moje ja. Cestou späť som sa zastavila na hot chocolate v blízkej kaviarničke. Pre niekoho tak málo, pre mňa obrovský luxus. To mi úplne stačilo na preladenie sa a obnovenie sily. Aby ďalší deň bol znovu krásny. To isté počasie, tie isté nálady okolo mňa, ale nám už bolo spolu zase dobre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára