Snažím sa prísť na to, aké to je a predstavujem si to asi takto: Uprostred veľmi zaujímavej činnosti, napríklad čítam napínavú knihu, mi ju niekto vytrhne a začne ma dvíhať do výšky. Bez spýtania sa, či vôbec mám záujem, bez upozornenia, že sa ide niečo diať, len ma schmatnú a dvíhajú. A najčastejšie zozadu. Stúpam hore, prekvapená a rozčúlená, lebo "kde mám sakra tú knihu" a "čo sa to dopekla deje". Hore zistím, že to spravil niekto, koho vôbec nepoznám a tento, pre mňa úplne neznámy človek, ma začne mačkať a natriasať a popritom na mňa šušle nejakú hatlaninu. Odo mňa sa očakáva radosť, smiech, alebo aspoň jemný náznak úsmevu. Som predsa roztomilé dieťa. Všimnem si, že tento človek sa baví s mojou mamou, ale oni, na rozdiel odo mňa, majú vzdialenosť medzi telami. Žiadny blízky fyzický kontakt. Prečo potom rušia MOJE kruhy? Tesne pred omdletím zo závanu z úst dotyčného, začnem kričať o pomoc. Cudzinec ma so smiechom odovzdá mame a zvyčajne len poznamená: "je to mamičkin maznáčik". A mám pokoj. A môžem ďalej pátrať, či je vrahom záhradník.
Ale bolo to vôbec nutné? Kto z tejto situácie získal energiu? Hmmmmm... ?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára