Neobjavím Ameriku, keď napíšem, že ísť vzorom je lepšia cesta ako ísť cez príkazy a zákazy. Deti sú ako malé opičky, opakujú po nás všetko. My sme príčina toho, ako sa správajú. Kopírujú náš spôsob komunikácie s nimi, s rodinou, s okolím. Sledujú, ako zvládame vypäté, konfliktné a nepríjemné situácie, či sme pritom pokojní, podráždení, agresívni, alebo zvládame problémy s ľahkosťou a nadhľadom. To všetko sú pre nich návody, vzorce, ktoré okopírujú. Sú to tichí pozorovatelia a "nasávači".
Deti od prirodzenosti nechcú byť zlé. Chcú byť ako my, lebo my sme ich bohovia. Snažím sa tento fakt využívať a dávať Olivii príklad toho, ako by som chcela, aby sa správala. Nie tým, že s ňou budem manipulovať, alebo jej niečo prikazovať, prípadne mentorsky dokola vysvetľovať a moralizovať. Ale tým, že to budem žiť. Je to vlastne moja práca na sebe samej
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára