Od rána som jej doma venovala maximálnu pozornosť a prispôsobovala som sa jej úplne vo všetkom. Hrali sme sa ako ona chcela, obliekala a prebaľovala som ju kedy a ako ona chcela, nechala som ju jesť na zemi pri svojom stolíku. Vedela som, že keď poobede vyrazíme, bude to až do večera v mojej réžii a bude musieť robiť veci, ktoré sa jej nepáčia. Sedieť pripútaná v autosedačke, čakať v rade na check-in, byť pripútaná v lietadle a potom znovu autosedačka. Skrátka prispôsobovať sa bude musieť ona a ja som to chcela vyvážiť.
Na letisku prebiehalo všetko hladko, do lietadla sme nastúpili podľa plánu ako posledné, aby sme minimalizovali čas sedenia. Vzlietanie a pristávanie sme vykryli knižkami a jedlom. No, a to bol aj jediný čas, kedy sme sedeli.
Všetko medzitým (asi hodina) bolo cupitanie z jedného konca lietadla na druhý. Pri tom, kto jej bol sympatický sa pristavila a vykecávala. A keďže sme tú trasu dali asi 50 krát, tak toľkokrát sa pri každom aj pristavila. Ja som jej do toho nezasahovala, fungovala som len ako opora pri chôdzi (moje kríže). Ľudia boli veľmi milí, komunikovali s ňou, vždy jej aspoň zamávali, usmievali sa. Máme skrátka kontaktné dieťa.
Ak by mala účet na facebooku, tak jej tam po včerajšku pribudne 50 nových priateľov.
a je TO TU... Olivka zacina sama objavovat VELKY svet, zatial este so sprevadzajucou osobou, ale urcite da vela zo sveta.. ( po kom to dite je..?..)))...tak vela dobrych ludi na cestach:)..
OdpovedaťOdstrániť