sobota 16. januára 2016

Vianočný flashback


Viem, Vianoce sú už dávno za nami, ale nedá mi, na chvíľu sa k nim vrátim.

Nie sme vianočné typy, nectíme tradície, nedávame si darčeky, nepočúvame koledy a v podstate to celé dosť ignorujeme. Nemám samozrejme nič proti, keď si ľudia robia Vianoce, ale nám to takto vyhovuje. A pokiaľ má niečo pre niekoho zmysel, je to OK, bez výhrad akceptujem.

S dieťaťom to začalo byť iné. Vianoce detskými očami majú inú atmosféru. Tento rok sme sa ešte veľmi nevyhecovali, ale budúci rok sme odhodlaní. Chceme si to robiť po svojom. Spravíme si vlastné "zvyky a tradície", ktoré vôbec nebudú nemenné. Podľa nálady si ich budeme prispôsobovať a meniť každý rok. A teším sa, keď aj Olivia začne prichádzať so svojimi nápadmi. 

Napríklad už teraz vieme, že darčeky u nás nebude nosiť ani Ježiško ani Mikuláš. A budú pod stromčekom už ráno. Ako malá som nemala rada, keď som si večer rozbalila darčeky a o chvíľu sme museli ísť spať. A nechcem, aby to bolo o darčekoch, maximálne jeden až dva. A žiadne formality počas večere. Uvoľnenosť, pohoda, hudba a hry. Sama som zvedavá, čo z toho bude. 

Inak tieto Vianoce boli u nás zúbkové. Teploty cez 39 počas celých sviatkov. Olivia celý čas visela na mne, malý ubolený mojkáčik. Stále som si hovorila, zajtra už bude dobre. A nebolo. Ale akonáhle znovu ožila a začala byť veselá, ušla som, musela som ísť von. V najbližšom shopping centre (anooooo ja viem, super miesto) som si dala cappuccino a cigárko. Sama. S ďalšími stovkami ľudí okolo. No, boli výpredaje. Nemohla som sa ani pohoršovať, tiež som sa tam nachádzala. Ďalší deň som už išla do lesa. Netuším, prečo mi prechádzka nenapadla skôr, asi som len zblbla zo šoku, že môžem zrazu na ulicu. Jedno kam.

Stromček na fotke je geniálny nápad, ktorý mi poslala kamarátka. Bol to symbol našich tohtoročných Vianoc. Vymaľovávali všetci, príbuzní, kamaráti, susedia. Každý, kto sa tu na chvíľu mihol, niečo vyfarbil. A aj mňa to tak strašne bavíííííí.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára