Tešila som sa, keď začne rozprávať. Že si budeme rozumieť. Lenže ono to ide aj bez slov. Naša komunikácia je sranda. Príde za mnou do kúpeľne, niečo mi zanietene "rozpráva" a naťahuje si pri tom plienku. Docvakne mi, že má v nej naložené a ona mi prinesie čistú. Alebo si vymýšľa hry ako sánkovačka v koši na prádlo, či snowboard na vrchnáku od lega. Len ma k tomu dotiahnu a ukáže mi, čo sa odo mňa očakáva (som ťažné zviera, samozrejme). Vypýtať si papať je už normálka. A keď chce ísť spať, nakloní hlavu, akoby ju položila na posteľ a povie pšššššt. Vtedy sa odoberáme do spálne a o chvíľku spí. Prípadne skladá vety: "Bábo pššššt" (bábika spí).
Slovo k-ko patrí k životne dôležitým, znamená krtko. A teda, že chce rozprávku o krtkovi. Pééééppa - pusti Peppu Pig. Ak nepochopím na prvý raz, pre istotu ešte zakrochká. No a "U U A A" je napodobnenie opice (zatiaľ jediný znateľný vplyv mojej sestry na Oliviin vývoj) a znamená, že mám pustiť Monkey see, monkey do. Na songy z epizód sa tancuje. No a viac rozprávok našťastie zatiaľ nepozeráme. Musím si predsa udržať prehľad v pokynoch.
Pondelok behala po byte a vykrikovala táááátóóó. Po sviatkoch bolo čudné, že zrazu nebol s nami. Keď poviem, že jej idem vymeniť plienku, odkráča do izby, vyberie si knižku, postaví sa k posteli, číta si a čaká, kým vykonám procedúru. (zásadne na stojáka). Vymenenú plienku beží hodiť do koša.
V knižke ukáže na všetko, čo pomenujem. Keď ideme "dať papať" vtáčikom, je ochotná sa obliecť. Rovnako, keď poviem, že sa ide k babke a dedovi. Na otázku, či ju môžem obliecť, vysmiata prikývne.
Včera mala 16 mesiacov. Padol mi mýtus o dorozumievaní, až keď začne dieťa rozprávať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára