Už nie je bábätko

Je to regulérne samostatný človek, ktorý rozumie všetkému, čo hovorím, dá sa s ním dohodnúť, má zmysel pre humor, vymýšľa blbiny, na ktorých sa rehoce, napodobňuje všetko, čo robím, pomáha, začína kresliť. Všetko sa to prelomilo chôdzou, kedy je už znovu samostatná v priestore. Už ma nepotrebuje ako oporu-pridržiavač a už ma nepotrebuje ani na dohľad. Hrá sa v jednej izbe, zatiaľ čo ja si čítam v druhej (bože, aká idylka!). Je v pohode bezo mňa v prítomnosti ľudí, ktorých pozná.

Spomínam si na vetu, ktorú som počúvala: "Počkaj, keď začne chodiť, bude horšie." Ha-ha, no way. Teším sa.

Koniec bábätkovského obdobia. Super!