Kríza s obliekaním

Najradšej by behala holá. Doma je len v bodyčku a keď mám úspešný deň, podarí sa mi navliecť jej ponožky. Ale neriešim, doma to nechávam na ňu. Podotýkam, že nekúrime.
Čo ale, keď chcem ísť von ja?

Pondelok som zobrala bundu a topánky až ku schránkam, kde Oliviu zabavila malá susedka. Nejak som to tam na ňu navliekla. Utorok som už toľko šťastia nemala. Vonku bolo krásne, hovorím: "Ideme von, poď oblečiem ťa. Nič. Tak som ju začala nahovárať na kamienky, s ktorými sa rada na ihrisku hráva. Vzala kýblik s lopatkou a postavila sa k dverám. Len v tom bodyčku, holé nohy. Nereagovala na moje slová, že vonku je zima a že sa musí obliecť. Podarilo sa mi natiahnuť jej tepláky, viac nič. Ani sveter, ani bundu, ani topánky. Kričala, vytrhávala sa mi a utekala preč. Tak som otvorila dvere a čakala čo urobí. Posadila sa vedľa rohožky a začala sa hrať. Zbytočne som vnútri čakala s oblečením v ruke. Keď sa rozbehla ku schodom, musela som vybehnúť za ňou. Chodili sme po schodoch, do výťahu, z výťahu, k oknám. Tešila sa. Lenže ja som bola oblečená a bolo mi už fakt teplo. Tak som ju dotiahla dnu. Nasraté obidve. 

V stredu ďalšia výzva. Chcela som ísť shoppingovať. Slečna ma oblúkom obchádzala, vždy keď ma uvidela s oblečením v ruke. Vyhýbala sa mi, aj keď som len skladala prádlo zo sušiaka.

Nechala som ju vybehnúť na terasu, aby zistila, čo myslím tým, že je zima. Len sa so smiechom vrátila a zabuchla dvere zvnútra. Je asi ešte malá na to, aby pochopila súvislosť medzi zimou a bundou. Ako to teda spraviť bez manipulácie a násilia? 

Keď sa na obed zobudila, sadla som si k nej a hovorím: "Potrebujem ísť dnes do obchodu, chcem ti kúpiť kefku a pastu na zúbky. Fakt by som bola rada, keby si mi pomohla s obliekaním. Dám ti sveter, bundu, nohavice a topánky." Olivia sa chytila za hlavu a povedala "béé". Hovorím, áno aj čapicu (má na nej ovečku). A ona sa nechala. Nechala sa celá obliecť bez jediného protestu. Spolupracovala, podávala mi veci. O 15 minút sme odchádzali z domu. Také jednoduché. Obyčajné, krátke vysvetlenie bez nátlaku. Pochopila, že potrebujem jej pomoc. Priznávam, bola som v miernom šoku. Stále ma prekvapuje, že tie malé bytôstky, ktoré ešte nevedia rozprávať, nám tak dobre rozumejú. 

A čo s tými vychádzkami? Dnes som bola hodinu a pol v lese. Sama. Dobre bolo.