Bude to znieť asi veľmi provokačne, ale od istého momentu je materská dovolenka pre mňa skutočne dovolenka. Užívam si to. A prečo je nám spolu tak dobre? Lebo spolu nebojujeme. Nemám ako prioritu, aby bolo všetko hneď a podľa mňa. Nemám rada nátlak a stresu som si užila dosť v práci.
Jasné, tiež máme ťažšie dni, ale vtedy sa zastavím a premýšľam, čo je problém. Čo nám nevyšlo a prečo. A ako to urobiť, aby bolo zajtra už zasa dobre. Riešenie sa dá vždy nájsť, niekedy stačí maličkosť, ktorá zmení celú náladu danej situácie.
Pár príkladov: bolo obdobie, keď sa nechcela nechať obliecť po vybratí z vane. Tak jej pri tom púšťam krtka. Trvá to 5 minút, všetko stihneme a je pokoj. Pri krtkovi striháme aj nechty. Ak si nechce dať vymeniť plienku, skúsim neskôr. Ak je problém s čistením nosa, najskôr si tým procesom prejdú všetci plyšáci. Keď chcem mať na záchode pokoj a ona chce byť so mnou, má tam už vopred nachystané knižky. A keď nechce obedovať, nachystám jej na stolík chrumky a nakrájané ovocie. Vie, kde jedlo nájde a ja nemusím riešiť, či je hladná. A takto by som mohla pokračovať. Znie to ako smiešne malichernosti, ale matky vedia, že takéto situácie dokážu znepríjemniť deň.
Bojovanie, presviedčanie, presadzovanie si svojho a plače ma stoja viac času a energie, ako nájsť prijateľné riešenie pre obidve. Ustupujem Olivii? Tvrdili by sme to aj keby išlo o kamarátku, sestru alebo kolegyňu? Prečo je to iné, ak ide o dieťa? Pre mňa ustupovanie znamená robiť niečo, čo mi nevyhovuje, ísť proti sebe. Lenže to sa nedeje. Mojim cieľom je ONA v pohode a aj JA v pohode. A to, že sa prispôsobujem aj ja, nie je ústupok. Je to rovnocenný vzťah.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára